Prípravy pred potopou
Zvieratá dobrovoľne vošli k Nóachovi do korábu. Pán Boh, Stvoriteľ sveta, to tak zariadil (podľa 1. knihy Mojžišovej 6, 20). Asi by bolo zložité chytať zvieratá násilím a nahnať ich do lode! Všetci vošli do korábu cez jediné dvere.
Nóach musel priniesť na palubu aj potravu pre zvieratá a svoju rodinu. Do poslednej chvíle hovoril ľudom: „Boh pošle na zem hroznú potopu a jediným bezpečným miestom je archa.” Ľudia neverili, že by sa to mohlo stať. Na oblohe nebol ani mráčik, na zemi nebola žiadna mláčka. Krútili hlavami a mysleli si, že Nóachovi preskočilo.
Nóach, jeho manželka, traja synovia a ich manželky nastúpili do korábu. Rozhodli sa poslúchnuť Boha a vojsť do bezpečia archy. Z celého ľudstva, ktoré vtedy obývalo zem, len osem ľudí dôverovalo Bohu. Buch! Dvere sa zatvorili. Nezatvoril ich Nóach. Urobil to Boh. Všetci čakali, čo sa bude diať… Deň, dva, tri, nič sa nedialo. Štyri, päť, šesť dní stále bolo sucho. Po siedmich dňoch to začalo.
Začalo pršať a pršať
Na nebi sa zoskupili tmavé mračná a na zem začali dopadať veľké dažďové kvapky. Onedlho sa už z oblohy liali potoky vody. Voda dokonca vytryskla aj zo zeme. Trvalo to celý deň a celú noc, celý týždeň a tiež ďalší týždeň. Pršalo a pršalo. Voda pokryla celú zem a archa sa stala jediným bezpečným miestom. Vo vnútri korábu Nóach a jeho rodina načúvali bubnovaniu prívalového dažďa a cítili, ako sa vlny opierajú do bokov lode. Hoci sa loď knísala na vode ako zápalková škatuľka, zostávala pevnou a bezpečnou.
V bezpečí korábu
Ľudia, ktorí Bohu dôverujú, budú s Ním žiť navždy v nebi. To je Božie zasľúbenie a Boh ho splní. Boh plní všetky svoje sľuby.
Dôkazom toho je aj to, že Nóach s rodinou boli počas potopy 40 dní a 40 nocí v bezpečí. Všade okolo nich bola len voda. Žiadne ľudské obydlia, stromy ani vrchy. Len malá archa uprostred obrovského oceánu.
Pozostatkom takejto rozsiahlej potopy by mali byt zvyšky rastlín a živočíchov, ktoré sa utopili v nánosoch bahna. Možno si už niekedy našiel/našla odtlačky listov alebo ulít v skalách: mohli sa vytvoriť práve v dôsledku potopy, ktorá zasiahla zem pred tisíckami rokov.
Po 40 dňoch prestalo pršať. Trvalo ešte niekoľko dní a týždňov, kým voda klesla a ukázala sa pevnina. Jedného dňa Nóach pocítil, že loď zastala. Pristála na vrchu Ararat.
Vďaka za záchranu a Boží sľub
Uplynul jeden celý rok. Toľko trvalo, kým sa voda dostatočne vysušila. Boh povedal Nóachovi: „Vyjdi z archy!“ (Biblia, 1. kniha Mojžišova 8, 16) Ľudia i zvieratá museli byť nesmierne šťastní, keď mohli opäť vkročiť na zem. Zvieratá sa rozutekali do všetkých strán, aby si našli nové domovy. Nóach nazbieral kamene, poukladal ich na seba a pripravil oltár, kde obetoval Bohu zvieratá a vtáky ako prejav vďaky za záchranu. Boh prehovoril k Nóachovi: „Už nikdy nezošlem potopu na celú zem, lebo ľudia hrešia od narodenia a potopa to nezmení (podľa 1. knihy Mojžišovej 8, 21). Sľubujem, že dokiaľ však bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú. (1. kniha Mojžišova 8, 22)
Znamenie dúhy
Boh poslal špeciálne znamenie, ktoré malo ľuďom tento sľub pripomínať.
Bolo to nádherné. Farebný most v mieste kde sa stretávali slnečné lúče s dažďovými kvapkami. Dúha! Dúha mala ľuďom pripomínať verného Boha, ktorý dodržiava svoje sľuby.
Spomeň si na náš dnešný príbeh, keď najbližšie zbadáš na nebi dúhu. Môžeš ďakovať Pánu Bohu za to, že sa zmilováva nad ľuďmi! Poďakuj Mu, že plní svoje sľuby.