Davidova matematická výnimočnosť
Sedemročný David si sadol k písaciemu stolu a začal sčítať, násobiť a deliť. S podobnými matematickými operáciami sa deti v jeho veku ešte takmer vôbec nezaoberajú.
Davidovi rodičia a učitelia zistili, že David je veľmi inteligentný. Už od prvej triedy ho zaradili medzi mimoriadne nadané deti. David rád riešil matematické úlohy – obzvlášť ho bavilo delenie a násobenie zložitých čísel a zlomkov.
Davidova šikovnosť v praxi
Keď mal David jedenásť rokov, mama ho často brávala na nákupy, aby jej pomohol zistiť, koľko stoja jednotlivé potraviny. Klik, klik, klik! Davidov mozog pracoval ako kalkulačka. Dokázal spočítať výslednú sumu skôr, ako mama prišla k pokladni. Keď mal štrnásť rokov, chodil na informatiku a hravo zvládal učivo, ktoré preberali deti na strednej škole.
Jedného dňa dostal David mimoriadnu výzvu. Krátko predtým, ako jeho ocko, námorný dôstojník, odišiel na more, kúpil zostavu, z ktorej bolo treba postaviť 1,8 m vysoký televízny prijímač.
V čase, keď bol otec preč, pätnásťročný David premýšľal: „Vyzerá to celkom jednoducho…“ Čoskoro sa mu podarilo televízny prijímač zložiť tak, že výborne fungoval! Keď prišiel otec domov, ani ho to veľmi neprekvapilo. Veril, že jeho syn dokáže porozumieť návodu a poskladá fungujúci televízor. Majiteľ obchodu, ktorý mu predal zostavu, sa o tom dozvedel a požiadal Davida, aby opravil pokazený televízor.
I keď bol David veľmi šikovný v učení, nevedel všetko o Pánu Bohu. Jeho rodičia boli kresťania a celá rodina chodila do kostola. Vedel, že Pán Boh je Stvoriteľ vesmíru a že Boží Syn, Ježiš Kristus, zomrel, aby zaplatil za hriechy sveta. David sa naučil veľa vecí, ale nepremýšľal o potrebe odpustenia hriechov. Nerozumel tomu, že sa narodil ako hriešnik a že potrebuje Spasiteľa. Bol poslušným synom svojich rodičov a jeho priatelia ho obdivovali, pretože bol dobrým študentom. Zdalo sa, že mu už nič nechýba. Tešil sa zo života v šťastnej rodine, ktorú tvorili rodičia, jeho sestra Kim a brat Chuck.
Davidove záľuby
Ako šťastný a aktívny tínedžer mal David okrem riešenia matematických úloh a elektroniky ešte aj iné záľuby. Jeho obľúbeným športom bola gymnastika. Počas miestnych a školských turnajov rád hrával golf, basketbal, bejzbal, futbal a tenis. Hoci meral skoro 183 cm, po čase ho basketbal prestal baviť. Zaberal mu priveľa času, ktorý potreboval na domáce úlohy. Ku koncu strednej školy David dosiahol výšku 200 cm! Jeho otec v tom čase odchádzal do dôchodku a celá rodina sa presťahovala do štátu Virgínia.
Hráš basketbal?
David začal chodiť do novej školy a jedného dňa ho na chodbe oslovil basketbalový tréner: „Synu, môžeš sa na chvíľu zastaviť v mojej pracovni?“ spýtal sa ho. „Pravdaže,“ odpovedal David. „Hráš basketbal?“ „Och, trochu v telocvični. Ja tú hru neviem hrať dobre,“ povedal David trénerovi. „Nechceš sa pridať k nášmu tímu?“ opýtal sa ho tréner a David sa rozhodol, že to skúsi.
Keďže sa David predtým basketbalu príliš nevenoval, nevedel veľa o pravidlách tejto hry. No na strednej škole sa ju rýchlo naučil hrať.
Basketbalové úspechy
Šup! Dva body! Šup! 4 body… 6… 8, 10, 12, 14 bodov. David získal 14 vzácnych odrazov pre svoj nový tím! Bolo ťažké uveriť, že basketbal začal hrať iba nedávno.
Dokázal to aj napriek tomu, že hru nebral príliš vážne a nebol skúseným hráčom. No nevzdával sa. Čoskoro sa stal členom tímu a aj jeho silnou oporou. Prvý rok dokázal získať počas jednej hry 15 bodov a 12 odrazov. Celkom slušné na nováčika! Počas tohto obdobia David ešte podrástol o 7,5 cm a v priebehu ďalších rokov dosiahol neuveriteľných 214 cm!
Skôr ako David ukončil strednú školu, prišiel na jeho basketbalové zápasy aj tréner Námorného tímu. Počul o talentovanom ľavákovi a chcel ho vidieť na vlastné oči.
Tréner nevedel, že si David už poslal prihlášku na vysokú námornícku školu. Vďaka dobrým známkam ho prijali. Plánoval tam študovať elektroniku. Chcel sa zlepšiť v disciplíne a chcel získať aj dobré vzdelanie. Vedel, že potrebuje školu na slušnej úrovni, aby mohol dosiahnuť úspešnú kariéru ako námorný dôstojník. Túžil kráčať v otcových šľapajach.
Prijatý za študenta na námornej akadémii
Jedného dňa dostal David úžasný list s oznamom: „Boli ste prijatý za študenta na Americkej námornej akadémii.“ Veľmi sa potešil.
V tejto škole mal šancu naučiť sa množstvo rôznych dôležitých vecí, napr. ako viesť loď a ako lietať na lietadle. Čakali ho štyri skvelé roky učenia! Potom promócia a následne päť rokov praxe v námorníctve. To bol Dávidov sen! Zdalo sa, že všetko prebieha presne podľa jeho plánu.
V akadémii vládol prísny časový režim; bol čas na jedlo, na vyučovanie, na pochod, na večierku… David všetko ochotne dodržiaval a rád poslúchal. Ale stále ešte nevedel to, že je tu jedna dôležitá Osoba, ktorú neposlúchal. Nedokázal vždy dodržiavať Božie prikázania.
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.“
(Matúš 22, 37)
Pán Boh nám prikazuje, aby sme Ho milovali celým svojím srdcom, a to David nerobil. Neveril v Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa. I keď sa mu v škole darilo a snažil sa byť dobrým človekom, stále zostával hriešnikom. Potreboval Pána Ježiša, aby mu odpustil a navždy ho zmenil.