Pravdivý príbeh slávneho futbalistu José Roberta da Silvu známeho ako Zé Roberto.
Josého futbalový sen sa plní
Jedného dňa, keď si bol José so svojím priateľom Carlosom zakopať na jednom špinavom ihrisku, začul zrazu hlasné tlieskanie: „Bravo! Bravo! Chlapče, ty si ale trieda!“
Bol to Carlosov otec, tréner dorasteneckého družstva Portuguesa São Paulo.
„Počuj, José! Takto som ťa ešte nikdy nevidel hrať. Stále si lepší! Musíš sa dostať z tohto sveta pouličného futbalu. Musíš sa konečne stať hráčom v poriadnom mužstve! Tam je tvoje miesto! Poď so mnou, zoberiem ťa na tréning.“
José bol celý ohromený. Jeho sen sa začína plniť! Konečne sa stane hráčom v naozajstnom mužstve! Od toho dňa sa jeho život zmenil. Niektoré veci, ktoré boli predtým pre neho dôležité, sa stali druhoradé. Musel sa zaobísť bez niektorých starých priateľov, ale tento nový veľký cieľ bol toho hodný. Konečne dostal šancu stať sa súčasťou skutočného futbalového tímu. To bolo super! Tréner mu pomáhal, aby sa stále zlepšoval.
Ježiš je predsa ako môj tréner!
Mama sa tešila spolu s ním a ďakovala Bohu za túto šancu. Čoskoro bol José už taký dobrý, že svojou hrou zarobil aj trochu peňazí a mohol podporovať rodinu. Začal úplne nový život. Keď prišiel po jednom vyhratom zápase domov, mama ho objala a pohladila ho po tmavých vlasoch. „Vidíš? Vo futbale si to dokázal. Teraz si skutočným hráčom – už sa hry nezúčastňuješ len ako divák alebo pomocník,“ povedala mu. „Tak by to mohlo byť aj s tvojou vierou.“
Teraz tomu José porozumel. Pred nejakým časom si začal čítať Bibliu. A zrazu mu bolo všetko úplne jasné: Môžeš o futbale veľmi veľa vedieť a môžeš vidieť veľmi veľa zápasov ako divák na štadióne alebo v televízii – ale je niečo úplne iné, keď sám hráš vo futbalovom tíme. A rovnako je to aj s vierou: Môžeš poznať veľmi veľa kresťanov a vedieť veľa o viere. Ale skutočne veriacim si až vtedy, keď ty sám veríš v Ježiša Krista.
„Človeče!“ preletelo mu hlavou. „Ježiš je predsa ako môj tréner! Pozval ma, aby som hral v Jeho družstve! Vybral si ma! A ja potrebujem toto pozvanie iba prijať!“ Možno José myslel aj na príbeh, v ktorom Ježiš povolal svojich prvých učeníkov (Biblia, Marek 1, 16 – 20). Vtedy Ježiš povedal rybárom na brehu Genezaretského jazera: „Poďte, nasledujte ma!“ – To mohlo znamenať niečo ako: „Poďte, odteraz budete hrať v mojom mužstve!“
José nasledoval Ježišovo volanie. Stal sa Božím dieťaťom. Niektorí z jeho bývalých priateľov sa mu vysmievali a hovorili ako Carlos vtedy na štadióne: „José, prestaň! To nemyslíš vážne?! Ty si ale rojko! Človek by to s vierou nemal preháňať. Predsa úplne stačí, keď sa tým zaoberáš tak trochu ako divák, tak ako väčšina ostatných.“ Ale José chcel robiť veci naplno. Tak vo futbale, ako aj vo viere.
Otázka pre teba: Ako si na tom ty?
Málokto dostal od Boha dar, aby sa stal profesionálnym futbalistom, ale pozvanie k viere, k tomu, aby si sa stal členom Ježišovho mužstva, platí pre každého!
Pravidlo tímovej jednoty
José sa na tréningoch veľmi snažil. Ale čoskoro si všimol jednu vec: Ani v dobrom tíme nejde vždy všetko hladko. Jedného dňa sa objavil vážny problém. Prehry sa nakopili a teraz bola v mužstve skutočne dusná atmosféra. Tréner si zvolal celý tím: „Teda, chlapci, takto to ďalej nejde! Čo sa to s vami deje?“ Všetci hľadeli s rozpačitým výrazom v tvári na zem. José bol bezradný. Vedel veľmi dobre, že všetci sú vynikajúci hráči. Ale v posledných zápasoch to jednoducho nefungovalo. Tréner im musel pomôcť.
„Chalani, pozrite sa na mňa,“ povedal tréner a pozrel sa každému priateľsky a povzbudivo do očí. „Je to predsa úžasné, že každý z vás je nadaný na niečo iné! Len tak môžeme vyhrať! Nemusíte jeden druhému závidieť, ak iní vedia niečo lepšie ako vy. A tiež sa nemáte povýšenecky vystatovať, keď viete niečo lepšie ako ostatní! José prisvedčil. Áno, tréner udrel klinec po hlavičke.
José sa postavil: „No, myslím si, že tréner má pravdu. Mali by sme prestať myslieť len na seba! Počúvnime trénera a snažme sa hrať viac ako jeden tím. Potom určite znova vyhráme.“ Ostatní súhlasne prikyvovali.
Josého úspechy
Ich ďalší zápas dopadol skutočne vynikajúco! José dal dva nádherné góly a jeho tím s nadhľadom vyhral. Cestou domov José ďakoval Ježišovi, že jeho aj jeho rodinu tak zázračne viedol: „Ďakujem ti, Ježišu, že Ty si trénerom môjho života. Pomôž mi, prosím, aby som ťa vždy počúval a vždy nasledoval. Pretože u teba možno vyhrať oveľa viac ako nejaký pohár alebo majstrovstvá.“
José medzitým dospel, mal už 19 rokov. Jedného dňa hral veľmi dôležitý zápas. Bol to zápas na ihrisku súpera. José dostal loptu na vlastnej polovici ihriska a zo stredovej čiary vystrelil z celej sily na bránu. Zo vzdialenosti 40 metrov trafil loptu presne do horného rohu brány. O niekoľko týždňov dostal José fantastickú ponuku z Európy. A čoskoro nato odišiel do jedného z najlepších klubov na svete – do klubu Real Madrid. Zažil mnoho úspechov, ale aj niekoľko prehier. To najdôležitejšie však pre neho bolo to, že patril do Ježišovho tímu. A že raz na neho čaká to najkrajšie víťazstvo – večný život. Kvôli tomu sa oplatí vypäť všetky sily.
Na záver ešte pár slov o Josém
Chlapec José, o ktorom bol tento príbeh, sa volá celým menom José Roberto da Silva, známejší ako Zé Roberto. Hráč svetovej extratriedy, ktorý hral aj v brazílskom národnom výbere. Potom, čo prestal hrať pre Real Madrid, vrátil sa znova do Brazílie a tu hral v klube Flamengo Rio de Janeiro. Potom sa dostal do Nemecka – najskôr do klubu Bayer 04 Leverkusen a potom do FC Bayern Mníchov. Netají sa svojou vierou a jeho motto znie: „Moja sila je v Ježišovi!“ Po skončení futbalovej kariéry by sa chcel Zé Roberto stať kazateľom.
Povedal: „Okrem slávy, peňazí, možnosti, že nemôžem mať nič a dnes môžem mať všetko, zisťujem, že rozdiel je mať Boha v srdci prijatím Ježiša. Peniaze skončia, sláva bude zabudnutá, ale Boh je výnimočný. Dnes mám Boha a zajtra (v budúcnosti) budem žiť s Bohom na oveľa lepšom mieste, teda v nebi.“
