„Čokoládová“ rodina Cadburyových
Vieš si predstaviť, že by si sa narodil do rodiny, ktorá by vlastnila továreň na výrobu čokolády? To sa stalo Helene. V rodine s ôsmimi deťmi sa narodila ako šiesta. Celá rodina bývala vo veľkom dome v dedinke blízko anglického Birminghamu.
Helenin otec napísal knihu „Kakao a všetko o ňom“. Svojej rodine potom povedal: „Možno teraz ľudia prestanú piť alkohol a obľúbia si staré dobré mlieko s jeho novou, vynikajúcou chuťou.“
„Jééj, teplá čokoláda“ zašepkala Helenka a pridala si ešte jednu šálku. „Otecko, urobíš nám v nedeľu opäť čokoládovú party?“ „Chamtivec“ dobiedzal do Helenky jej starší brat Daniel. „Vo svojom šuplíku máš schovanú celú hromadu čokoládových cukríkov. Videl som ich tam.“
„Schovávam ich pre chudobné deti z detského domova,“ povedala Helenka plačlivo. „Mamička, som lakomá?“ „Vieš, že nie,“ odpovedala mamička a prísne sa pozrela na Daniela. „Nejedz tak rýchlo, syn môj. Vieš, že po zákusku zostávame pri stole na modlitbu a čítanie Biblie.“
Prečo museli Mária a Gabriel odísť?
Pri zmienke o zákusku sa Helenka rozhliadla po miestnosti. „Otecko, kde je Mária? Prečo nenosí naše zákusky? Mária je najlepšia kuchárka na svete!“ Mária bola ich kuchárka; pripravovala rodine Cadburyovcov všetky jedlá. Pán Cadbury odložil vidličku. „Musel som Máriu požiadať, aby odišla, srdiečko. Často pila pri práci a keď som jej to vytýkal, neposlúchala ma.“
Päťročný Viliam takmer prevrhol šálku horúcej čokolády, keď povedal: „Otecko, videl som Gabriela, ako si zbalil všetky svoje veci do batohu a odišiel bránou dole po ulici.“ „Áno, syn môj.“ Pán Cadbury vyzeral smutne. „Tiež som ho musel prepustiť. Gabriel tiež pije. Toľkokrát som ho varoval. Je to naozaj dobrý záhradník, ale nedovolím, aby niekto v blízkosti mojej rodiny pil.“
Keď sa celá rodina pomodlila a prečítala si z Biblie, zabehla Helenka k ich jazeru. Len tak pre zábavu sa pri svite mesiaca brodili vodou, nesúc čínske lampičky s malými svetielkami. Cadburyovci strávili spolu veľa krásnych chvíľ.
Pekný život Helenky a jej rodiny
Od chvíle, keď sa naučila chodiť, chodila Helenka so svojím oteckom na návštevy do detskej dennej opatrovne, ktorú otecko vybudoval pre deti pracujúcich matiek. Helenka vždy stála vedľa otecka, keď každé ráno hovoril k dievčatám v továrni o Božej láske k nim, keď kázal v biednych štvrtiach veľkomesta, rozdávala malé papiere – traktáty. Dokonca kľačala vedľa otecka na chodníku, keď sa modlil s opilcami.
Doma plela Helenka záhradu a trhala ovocie, aby si zarobila nejaké peniaze. Za ne potom nakúpila vianočné darčeky pre starých ľudí v dedine. Keď išla rodina na prázdniny k moru, Helenka zbierala pekné mušle. Tie dávala do prázdnych krabičiek od zápaliek, ktoré previazala stuhou a venovala ich osirelým deťom vo svojej dedine Mosely.
Strom plný šišiek
Helenka robila mnoho dobrých vecí. Starí ľudia v dedine boli vždy veľmi radi, keď ich prišla navštíviť a vždy ju chválili. Zriedkakedy urobila niečo zlé ako vtedy, keď zo stromu, ktorý otecko ozdobil teplými sladkými šiškami, vzala jednu pre seba.
Strom vyrastal pred domom. Každé leto robila rodina zvláštny obrad. Otecko vždy ukázal deťom púčky, skôr než sa rozvinuli. Potom na druhý deň ráno – ajhľa, prekvapenie – strom bol plný sladkých pečených šišiek. Otecko vedel, že si z nikoho nerobí blázna – bola to len zábava.