Raz večer, keď mala Helenka 12 rokov, išla so svojím oteckom do misijnej haly, ktorú otecko postavil v chudobnej štvrti Birminghamu. Uvádzač jej ukázal miesto blízko pódia. Uvádzačom bol Gabriel, ich starý záhradník! Bol oholený a upravený, pekne oblečený a nebolo z neho cítiť alkohol!
Helenka sa rozhliadla po miestnosti. V kresle sedela mladá dáma s jemnými uhladenými vlasmi a krásnym klobúčikom. Na tvári mala šťastný výraz. Bola to Mária, kuchárka Cadburyovcov, ktorá kedysi pila! Helenka poznala ešte mnoho iných ľudí, s ktorými sa otec modlil, keď ležali opití na ulici.
Čo sa zmenilo?
Helena pozorne počúvala rečníka, ktorý z Biblie vysvetľoval, že človek musí priznať svoje hriechy, všetky zlé veci, ktoré robil. Ďalej musí uveriť, že Pán Ježiš Kristus bol potrestaný za neho. Ježiš, Boží Syn, zomrel za hriechy a vstal z mŕtvych. Keď človek prijíma Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, Pán Ježiš mu nielen odpustí, ale pomáha mu žiť tak, aby sa ľúbil Bohu. Pomohol Pán Ježiš Gabrielovi a Márii?
Helena nikdy nepochybovala o pravdivosti Biblie! Doposiaľ však neverila v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Keď sa rečník spýtal, či je tu niekto, kto by chcel prijať Pána, Helena sa postavila. Jej kamarátka jej pošepkala: „Veď ty si už kresťanka, ty to nepotrebuješ, najmä pred všetkými tými úbohými ľuďmi.“ Helenka však išla dopredu a vstúpila do miestnosti, kde sa jej otec modlil spoločne s ľuďmi, ktorí túžili po odpustení hriechov. Otecko prišiel k nej a sadol si vedľa nej.
„Rozumieš Božiemu plánu spasenia?“
„Dcéra,“ povedal otecko, „rozumieš Božiemu plánu spasenia?“ Hovorili potom znovu o hriechu. Helena spoznala, že Božie Slovo hovorí „všetci zhrešili“. Často premýšľala o tom, že robí mnoho vecí len preto, aby si ostatní mysleli, že je poslušná a dobrotivá, vo svojom srdci však cítila, že to tak nie je. Potrebovala Pána Ježiša, aby ju zachránil od hriechov. Helenka poznala verš „Ježiš zomrel za naše hriechy podľa Písma…“ Poznala tiež tú časť, v ktorej sa hovorí, že tretieho dňa vstal z mŕtvych.
Otecko povedal: „Chcela by si poznať Ježiša ako svojho Spasiteľa práve teraz?“
So slzami v očiach Helenka odpovedala: „Áno, otecko, chcem.“
Keď otecko pozrel na Helenku, povedal: „Mal som vtedy len päť rokov, keď som si kľakol ku svojej posteli a poprosil som Pána Ježiša, aby sa stal mojím Spasiteľom.“ Potom sa spolu modlili a Helenka poprosila Boha, aby jej odpustil jej hriechy – vrátane toho, že sa správala tak, aby si všetci mysleli, že je dobrá.
Akonáhle prijala Helenka Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, cítila sa šťastnejšou než kedykoľvek predtým. Teraz bola ozajstnou kresťankou.
Chcela však vedieť, ako môže každému povedať tu úžasnú správu, že Boh odpustí každému, kto verí v Neho?
Helenkino odhodlanie
Helenka sa chcela podeliť s každým o Božiu radostnú správu. Zistila však, že nosenie veľkej, ťažkej Biblie do školy a na ihrisko nie je len taká jednoduchá záležitosť! Biblie Cadburyovcov boli tlačené na hrubom papieri a mali ťažké drevené dosky. Helenkina Biblia vážila skoro 2,5 kg!
Budem nosiť svoju Bibliu len do školy a naspäť, myslela si Helenka. Celý deň ju budem nechávať vo svojej lavici. Biblické verše môžem citovať naspamäť a keby sa chcel niekto presvedčiť, môže sa pozrieť do mojej Biblie.
O Pánovi Ježišovi chcela Helenka povedať svojim priateľom viac než o čomkoľvek inom. Priala si, aby hovorili s Bohom v modlitbách a počúvali Jeho Slovo cez čítanie Biblie. Nebudem už viacej diskutovať, rozhodla sa. Nebudem hovoriť svoje vlastné názory, jedine Božie Slovo. Helenka verila, že Božie Slovo má moc premieňať ľudí.